shanki

Keď telefón zvoní
kričíš “vždy sa to stáva”
Zase sú to ony,
poražené práva

Práva, práva, unixové práva
Priznaj, aj tebe sa to stáva,
že obcas nejdú
No neboj,
všetky bolesti raz prejdú

Sedem, sedem, sedem,
cez všetky súbory prejdem
Sudom ich nastavím,
všetky problémy opravím

Práva, práva, unixové práva
Priznaj, aj tebe sa to stáva,
že občas nejdú
No neboj,
všetky bolesti raz prejdú

Všetky tučniaky na pól pošlem,
okná dokorán otvorím,
nebudem mať žiaden problém,
proti skaze sveta sa postavím

Práva, práva, unixové práva,
veľká serverová zástava,
keď s nimi robiť nevieš,
tak ich prosto nerieš

Práva, práva, unixové práva
Priznaj, aj tebe sa to stáva
že občas nejdú
No neboj,
všetky bolesti raz prejdú

Svoju konzolu na okienka zmeň,
na diabolský vim navždy zapomeň
Zasadím im poslednú z rán,
za prachy si oknový server obstarám

Minule mi jedna veta jednoho známeho zareronovala v hlave. Vlastne sa dá povedať, že ma pobúrila. O čo vlastne išlo?

Dotyčný človek práve prechádzal žiadosti o zamestnanie. Pomedzi to prehodil: “Ak niekto pošle ako prílohu odt-čko, hneď ho vyradím!”

Ľudia si prosto povedia: “Keď to už neposlal v PDF-ku, tak to mal poslať vo Word-e. Word je štandard. Nebudem otvárať nejaké pochybné súbory. Ked chce prácu, nech to pošle v niečom normálnom.” Ja sa domnievam, že takýto prístup je ukážkou ľudskej obmedzenosti.

Dve strany mince

Ľudia často vidia jediný pohľad na vec, neprekvapivo ten svoj, a prehlasujú ho za jediný správny.

Jedná vec je samozrejme, že žiadateľ o zamestnanie sa snaží spraviť všetko preto, aby dobre zapôsobil a zvýšil svoje šance na úspech. Nemôže čakať, že je jediným uchádzačom a všetci padnú na nohy pre jeho “modré oči”.

Chcem však poznamenať a nepozornému čitateľovi pripomenúť, že minca má dve strany:

• žiadateľ chce čo najviac zapôsobiť, aby si zamestnávateľ vybral jeho,
• zamestnávateľ sa snaží nájsť toho najlepšieho človeka.

Ako by sme sa mohli mylne domnievať, v tejto úvahe neide o prvý bod. Ten je podľa jednoznačný. Snažim sa zamerať na druhý bod.

Drobná úvaha: Prečo nie je druhý bod len ináč naformulovaný bod prvý?

Chceme od ľudí, aby vypracovali zadanie – povedzme v textovom procesore naformatovali text a doplnili ho grafikou. Prvý záujemca siahne automaticky po worde. Nikdy sa s ním poriadne nenaučil robiť. Používa ho preto, lebo ho používa každý. Štýly nepodná a ani len netuší, že klávesou ENTER vloží nový odstavec a nie nový riadok, ako by chcel. Zadanie horko ťažko vypracuje. Pošle ho vo formáte .doc. Že by nejaké iné existujú nemá ani potuchy.

Druhý záujemca vypracuje svoje zadanie v openoffice. Word nikdy nepoužíval, lebo mu nešiel v jeho OS, osobne mu nevyhovoval (čokoľvek…). No naučil sa s ním pracovať. Zadanie vypracoval veľmi dobre. Zo svojho .odt súboru vygeneroval pdf. Pri posielaní emailu ho niekto vyrušil a nevšimol si, že namieto pdf odoslal odt.

Výsledok?

Zamestnávateľ s obmedzeným uvažovaním automaticky odpíše druhého riešiteľa, ktorý zadanie vypracoval nadmieru dobre. Prvého odmietne, lebo je babrák. Bude hromžiť na ľudí, že sú neschopní a naďalej mu bude chýbať ďalší človek a jeho podnikanie nebude môc napredovať.

O čom je ten druhý bod?

Najprv bližšie opísem okolnosti/prostredie, v ktorom vznikol hore spomínaný výrok. Človek, ktorý je autorom spomínanej vety je informatik, ktorý veľmi dobre vie, čo “odt” je. Tento prípad nie je vobec ten, že by si dotyčný vravel: “odt … čo to sakra je?” On veľmi dobre vedel, že na otvorenie odt može použiťopenoffice a že je to rovnako jednoduché (žiadne zdĺhavé konfigurovanie, generovanie…) ako otvoriť pdf alebo doc, či xls. On sa však z nejakých pseudofilozofických dôvodov rozhodol tak neurobiť. Podobne, žiadne obmedznie “odt neposielajte” neexistovalo.

Rovnako je podstatné poznamenať, že tieto žiadosti boli reakciou na firmou zverejnené pracovné pozície. Veď práve on sa rozhodol podnikať, on má záujem nájsť kvalitného človeka. Tak prečo sa pripravuje o takéhoto človeka? Ak si môže dovoliť, že automaticky posiela záujemcov o prácu ku konkurencii, prečo ich v prvom rade vôbec hľadá? Ak chcem nájsť najlepších ľudí, musím predsa pre to niečo spraviť. Nemôžem predsa očakávať, že kvalitných ľudí získam mojím arogantným a neprofesionálnym správaním. Veď už staré príslovie vraví: “Bez práce nie sú koláče.” Čím menej pre nájdenie zamestnanca spravíme, tým nižšia pravdepodobnosť, že dobrého získame. Mrzí ma ale, že toto je slovenská realita.

1:
Tak povedz, kde je šťastie dnes,
kde sú tie úsmevy na perách,
kde je ten sladký stres,
a kde je to klopanie na dverách.

Povedz, čo dobré prinesie nový deň,
keď na slnečný svit padol mesačný tieň.

I keď kyslý dážď spáli nás,
a temný mesiac zatieni každú z krás,

R:
nebojím sa, lebo viem,
zajtra isto vyjde nový deň,
a tí čo nám dušu zjazvia,
nech sa v pekle varia,
lebo ja viem,
zajtra vyjde slnečný deň.

2:
Tak sa neboj len,
a hlavu hore žeň,
lebo dnes je ten deň,
kedy víde slnko hen,

Tam za kopcami sa už valí,
úsmev s radosťou pri chotári.
A všetko zrazu dobré jest,
nekľukatí za už žiadna z ciest.

R:
Nebojím sa, lebo viem,
zajtra isto vyjde nový deň,
a tí čo nám dušu zjazvia,
nech sa v pekle varia,
lebo ja viem,
zajtra vyjde slnečný deň.

3:
Tak zahoď smútok do rohu,
vyber kapce z batohu,
a poďme život rozbaliť.

Pozri ako sa chmúria,
tí čo nám štastie moria,
toto je ich posledný súd.
vidia, že nemôžu ani prstom hnúť,
veď toto je moja púť.

R:
Nebojím sa, lebo viem,
zajtra isto vyjde nový deň,
a tí čo nám dušu zjazvia,
nech sa v pekle varia,
lebo ja viem,
zajtra vyjde slnečný deň.

Najpr zdravím všetkých, ktorí ešte stále sem-tam sledujú môj blog. Vrelá vďaka. Po dlhšej odmlke som späť.

Dnes som videl film Yes man s Jimom Carreym. Chcel by som ho všetkým vrelo odporúčiť. Veľmi pekná komédia. Je to príjemný oddychový film a navyše s peknou myšlienkou. Ako sa hovorí “V jednoduchosti je krása”. A práve to sa tvorcom filmu podarilo. Netreba vymyšľať žiadne štvoryté zvraty, mysteriózne postavy. Jednochuchý, až priamočiarý dej + klasický zvrat z romantických komédií. Príjemní herci, humor a posolstvo. To všetko sa skrýva v komédii, v ktoréj hlavný hrdina hovorí na všetky príležitosti v živote “áno”.

… takže filmu jednoznačne YES