shanki

A tak som sa vyskytol včera, 10.03.2009 19:00, v sále činohry novej budovy SND. Svetla stmavli, a už sa to začalo. Oči ostrím, uši napínam, no čo to tu? Pozerám, pozerám až do konca a celý čas sa pýtam sám seba: “Haló, je toto Hamlet? Som tu správne?”

Chvíľu som si aj myslel, či sa nenachádzam niekde v uličke, za panelákom na sídlisku, kde sa decká predvádzaju. No ale keď som sa poobzeral, videl som všetky tie slečinky a pánkov poobliekaných v “slušnom” oblečení. Tak si vravím, že som tu asi správne, iba žeby … jeleň na strome.

Keď som mal na lístku napísané “Hamlet”, tak som si myslel, že uvidím “Hamleta”. Ale to, čo som mal možnosť vzhliadnuť, bol nejaký nepodarený pokus o “oživenie” a zmodernizovanie “klasiky”. O to viac rozčarovaný som si pripadal, keď na konci predstavenia všetci vstávali. Publikum odovzdalo hercom standing ovation.

Takže, čo mi to vlastne vadilo?

Bolo to atmosféra, ktorá ma rozladila. Keď bola dobrá pasáž hry, herci sa ponorili do svojich replík, preciťovali ich, takmer vždy niekto z hercov vložil “srandovnu” vsuvku, predviedol zaujimavy “pohyb” a moment bol fuč. Ako keď si čítate zaujíma knihu a váš malý súrodenec vás stále otravuje. Zavše vás vyruší z pozitívneho naladenia. Akoby vám dal päsťou do oka.

Z tých 21 hercov, čo sa postupne striedali na javisku, herecké výkony (z najhlavnejších postáv) sa mi páčili iba u nasledovných:

• Jozef Vajda – Claudius, dánsky kráľ, Hamletov strýko. Prosto všetko čo na javisku robí, predvádza, mi príde také organické a vhodné. (btw: výzorom mi trochu pripomína Michaela Douglasa:))
• Dušan Jamrich – prvý herec. Jeho prejav a hlas je jednoducho perfektný. Škoda, že nemá vek na to, aby mohol hrať Hamleta on.
• Stano Dančiak – hrobár. To, že je slepý a postával na jednom mieste pôsobilo zvláštne, ale aj napriek tomu jeho prejav bol omnoho lepší než ostatných.

U ostatných som sa pýtal: “Čo tam robia?”

Tak napríklad predstaviteľ hlavného hrdinu, Robert Roth, si myslím, že to kazil najviac. Nehovorím, niektoré pasáže zahral veľkolepo, ale vo zvyšku som ho vnímal takto: “Ja som najvačší chlapec na pieskovisku. Mám najväčšiu lopatku.” Celkovo jeho skok z hradieb, pohyby po javisku, reč tela mi prišli hranie frajerika. Roth sa asi prílišne inšpiroval postavou Dannyho Zuka, ktorú v muzikále Grease (Pomáda) stvárnil John Travolta. Možno by mal žiadať o ongažmá. Naopak to, čo bolo pre postavu Hamleta kľúčové, vnútorný boj, nevyrovnanosť a rozpor medzi jeho fantáziou, plánmi na pomstenie otca a neschopnosťou konať, úplne odflákol. Vôbec som toto rozpoloženie nepostrehol, zahaľoval ho akýsi výjav “geroja”.

Alebo Ivana Kuxová, ktorá stvárnila Oféliu, na mňa pôsobila neprofesiónalne. Nemyslite si, že kritizujem úplne všetko. Bol som napr. na predstavení R.U.R., kde táto istá herečka hrála. A jej prejav sa mi páčil veľmi. V tejto postave… jednoducho ma nepresvedčila. Najmä, keď mala hrať pomätenú Oféliu. Mal som pocit, ze z niekade vytiahli nejaké dievčatko a poslali ho skackať po pódiu a mumlať si čosi popod nos.

Podobne Ľuboš Kostelný, hral Horatia. Z mojho pohľadu sa skôr ako Ľuboš Kostelný bol poprechádzať na pódiu.

Trochu som mal divný pocit aj z replík. Pýtam sa: “Bolo to prekladom? Ďalšími úpravami?” Napríklad v hre nezaznela známa veta “Čosi je zhnité v štáte Dánskom” Alebo žeby som bol už tak zničený predstavením samotným, že som to jednoducho nezaznamenal?

Okrem hercov, ktorých som už pochválil, dobré bolo predstavenie v predstavení, ktoré hrali potulní herci kráľovi Dánska. Bola to taká pekná avantgarda. Výhradne pohybové pantomímu pripomínajúce stvárnenie mini deja, v ktorom pekne vynikli gestá a výraz tváre hercov. Škoda, že takýchto momentov bolo tak málo.

Čo asi ale bolo pre mňa najväčším šokom, keď nórske vojsko, na čele s nórskym princom Fortinbrasom, boli týpci v kanadách, čiernych army kapsáčoch, bomber vetrovkách s baretkami na hlave. A nórsky princ sám pripomínal vygumovaného veliteľa špeciálnej jednotky. Vtedy som si povšimol aj zaujímavé riešenie momentálnej kulisy. Akási konštrukcia – podlaha vydvihnutá na teleskopických kovových stĺpoch.

A to nehovoriac o poslednom šermiarskom boji…